Blog

"V najrôznejších násilných a ubližujúcich situáciách sme to vždy my deti, jediné, u ktorých ostatní vidia nejaký násilný problém." Citát je z dokumentu: "A Dangerous Son."

Keď sa u nás spustil celý diagnostický kolotoč, prinútilo nás to k určitej sebareflexii. Zisťujete, že popri aspergerovmu syndrómu má decko všetky "dys"(dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia atď.), ktoré si viete predstaviť.

Tento môj blog po prázdninách nebude nijakým spôsobom pekný. V podstate nad ním uvažujem už vyše mesiaca a veľmi som váhala, či ho vôbec zverejním. Ale úlohou môjho blogu je poskytnúť môj pohľad vyrovnávania sa s diagnózou aspergerov syndróm, moje skúsenosti a to v sebe nesie aj riziko veľkých omylov.

Aspergerov syndróm nie je vidieť tak ako osýpky.

Pokúšam sa si vybaviť situáciu, kedy som naplno pochopila, že to naše decko je iné.

"Mami, ja sa na tomto svete necítim dobre. Chcel by som byt vták, ktorý nemá žiadne hranice a len si tak lieta, slobodný, šťastný. Začínam byť z tohto sveta zúfalý..."
Max, 16.5.2018, 11 ročný, nedávno diagnostikovaný asperger (porucha autistického spektra).

Priznám sa, že keď sa vo februári 2018 začalo skloňovať slovo asperger, som o tejto diagnóze nevedela nič. Iste, počula som o tom, ale nikdy by ma nenapadlo, že sa v tomto svete ocitne moje dieťa. Max bol od malička skutočne iný.