Denné zamyslenia 

31.05.2018

"Mami, ja sa na tomto svete necítim dobre. Chcel by som byt vták, ktorý nemá žiadne hranice a len si tak lieta, slobodný, šťastný. Začínam byť z tohto sveta zúfalý..."
Max, 16.5.2018, 11 ročný, nedávno diagnostikovaný asperger (porucha autistického spektra). 

Áno, aj takéto témy otvarajú deti, na ktoré tento svet vôbec nie je pripravený. A ako sme na tieto deti pripravení my všetci? 


Aspergerov syndróm ako sociálna dyslexia

Aspergerov syndróm je relatívne mladá diagnóza, preto má aj toľko odporcov a zavrhovateľov. Ale žijeme chvalabohu v celku osvietenom storočí, aj napriek všetkým problémom, ktoré táto planéta má. 

Tieto deti majú odlišné myslenie. A najväčším nepriateľom pre nich sú veľké kolektívy, kde sa snažia vstrebať tie milióny neverbálnych informácií, ktoré ich zahlcujú. Nevedia ich spracovávať, nevedia ich kategorizovať, nevedia ich vypustiť, nevedia sa voči nim obrniť. Následkom toho zlyhávajú v základných veciach. Zabúdajú, nepamätajú si, sú zmätení, nemajú predstavu o čase, jemná motorika napríklad šnúrky sú pre nich peklom, v kolektívnych hrách sú zaručeným kazičom každej z nich... 

S touto výbavou je pre nich pobyt v kolektíve presný návod ako zlyhať vo všetkom a všade. Je na nás dospelých, týmto deťom pomôcť. V najbližších dňoch sa chystám skúmať ako sú otvorené školy na pomoc takýmto deťom a budem o tom ďalej písať.